Prvý diel textu ZDE
Veľký business a ľavica; svätá aliancia
Na začiatku, emigrácia bola fenoménom napojeným na veľký obchod. Dnes je to stále tak. Tí, ktorí neustále lobujú za viac emigrácie sú veľké spoločnosti.. Táto emigrácia je v súlade so samotným duchom kapitalizmu, ktorý má za cieľ vymazať hranice (« laissez faire, laissez passer »). „Zatiaľ čo dodržiaval logiku sociálneho dumpingu*,“ Balsa pokračuje: „dosiahol veľký obchod svojou rukou na krajnú ľavicu, jedna strana usilujúc o rozloženie sociálneho štátu, pokladaného za príliš nákladný, druhá zabíjajúc národný štát považovaný za príliš archaický. Toto je dôvod prečo Francúzska komunistická strana (PCF) a Francúzska konfederácia odborov (CGT) do roku 1981 (nie však dnes) tvrdo bojovali proti liberálnemu princípu otvorených hraníc v mene obrany záujmov pracujúcej triedy.“
Katolícky konzervatívny liberál Philippe Nemo, len potvrdzuje tieto závery: „V Európe sú vo vedení ekonomiky ľudia, ktorí snívajú o lacnej pracovnej sile, ktorá by za prvé prijala zamestnania, o ktoré lokálna pracovná sila nemá záujem a za druhé tlačila nadol mzdy iných pracujúcich v Európe. Tieto lobistické skupiny majú všetky potrebné prostriedky na to aby ich počúvali vlády aj inštitúcie v Bruseli. Prúdenie neeurópskej populácie má takisto vážne sociologické následky. Ak kapitalisti nevenujú tomuto problému pozornosť, je to možno preto, že si užívajú veľké ekonomické výhody z emigrácie bez toho aby trpeli z jej sociálnych nezdarov. So svojimi zarobenými peniazmi môžu sídliť vo vychytených štvrtiach, zanechávajúc svojich menej šťastných spolu-vlastencov napospas cudzej populácii v chudobných predmestských zónach.“ (Philippe Nemo, Le Temps d’y pense r , 2010)
Podľa oficiálny údajov, emigranti žijúci v bežných domoch predstavujú 5 miliónov ľudí, čo bolo 8% celkovej populácie Francúzska r. 2008. Deti emigrantov, ktoré sú ich priamymi potomkami predstavujú 6,5 mil. ľudí – 11% populácie. Ilegálnych prisťahovalcov by malo byť od 300 000 do 550 000.
V tomto svetle je ohurujúce sledovať ako zločinecké kruhy v mene „nezdokumentovaných“, vedené krajnou ľavicou (ktorá v emigrantoch objavila „podradný proletariát“ ) slúžia záujmom veľko-kapitalistov. Kriminálne siete, pašeráci ľudí a tovaru, veľké korporácie, „ľudskoprávni“ aktivisti a čierni zamestnávatelia – všetci pod taktovkou globálneho voľného obchodu stoja na čele hnutia za zapudenie hraníc.
Ktokoľvek kritizuje kapitalizmus, ale súhlasí s emigráciou, ktorej prvou obeťou je práve pracujúca trieda by mal sklapnúť. Ktokoľvek kto kritizuje emigráciu, ale mlčí o kapitalizme by mal urobiť to isté.
*Prax výhodného využitia nízkych pracovných nákladov v určitých krajinách (vedúca k zníženiu sociálneho zabezpečenia a iných kontribúcií), priťahujúca obchodné podnikanie z iných krajín a vytvárajúca nekalú súťaž.
Veľký business a ľavica; svätá aliancia
Na začiatku, emigrácia bola fenoménom napojeným na veľký obchod. Dnes je to stále tak. Tí, ktorí neustále lobujú za viac emigrácie sú veľké spoločnosti.. Táto emigrácia je v súlade so samotným duchom kapitalizmu, ktorý má za cieľ vymazať hranice (« laissez faire, laissez passer »). „Zatiaľ čo dodržiaval logiku sociálneho dumpingu*,“ Balsa pokračuje: „dosiahol veľký obchod svojou rukou na krajnú ľavicu, jedna strana usilujúc o rozloženie sociálneho štátu, pokladaného za príliš nákladný, druhá zabíjajúc národný štát považovaný za príliš archaický. Toto je dôvod prečo Francúzska komunistická strana (PCF) a Francúzska konfederácia odborov (CGT) do roku 1981 (nie však dnes) tvrdo bojovali proti liberálnemu princípu otvorených hraníc v mene obrany záujmov pracujúcej triedy.“
Katolícky konzervatívny liberál Philippe Nemo, len potvrdzuje tieto závery: „V Európe sú vo vedení ekonomiky ľudia, ktorí snívajú o lacnej pracovnej sile, ktorá by za prvé prijala zamestnania, o ktoré lokálna pracovná sila nemá záujem a za druhé tlačila nadol mzdy iných pracujúcich v Európe. Tieto lobistické skupiny majú všetky potrebné prostriedky na to aby ich počúvali vlády aj inštitúcie v Bruseli. Prúdenie neeurópskej populácie má takisto vážne sociologické následky. Ak kapitalisti nevenujú tomuto problému pozornosť, je to možno preto, že si užívajú veľké ekonomické výhody z emigrácie bez toho aby trpeli z jej sociálnych nezdarov. So svojimi zarobenými peniazmi môžu sídliť vo vychytených štvrtiach, zanechávajúc svojich menej šťastných spolu-vlastencov napospas cudzej populácii v chudobných predmestských zónach.“ (Philippe Nemo, Le Temps d’y pense r , 2010)
Podľa oficiálny údajov, emigranti žijúci v bežných domoch predstavujú 5 miliónov ľudí, čo bolo 8% celkovej populácie Francúzska r. 2008. Deti emigrantov, ktoré sú ich priamymi potomkami predstavujú 6,5 mil. ľudí – 11% populácie. Ilegálnych prisťahovalcov by malo byť od 300 000 do 550 000.
V tomto svetle je ohurujúce sledovať ako zločinecké kruhy v mene „nezdokumentovaných“, vedené krajnou ľavicou (ktorá v emigrantoch objavila „podradný proletariát“ ) slúžia záujmom veľko-kapitalistov. Kriminálne siete, pašeráci ľudí a tovaru, veľké korporácie, „ľudskoprávni“ aktivisti a čierni zamestnávatelia – všetci pod taktovkou globálneho voľného obchodu stoja na čele hnutia za zapudenie hraníc.
Ktokoľvek kritizuje kapitalizmus, ale súhlasí s emigráciou, ktorej prvou obeťou je práve pracujúca trieda by mal sklapnúť. Ktokoľvek kto kritizuje emigráciu, ale mlčí o kapitalizme by mal urobiť to isté.
*Prax výhodného využitia nízkych pracovných nákladov v určitých krajinách (vedúca k zníženiu sociálneho zabezpečenia a iných kontribúcií), priťahujúca obchodné podnikanie z iných krajín a vytvárajúca nekalú súťaž.
