V amerických väzniciach roztrúsených naprieč rôznymi krajinami sveta, ale mimo spojené štáty, väzni sú pravidelne znásilňovaní, vešaní na háky, obeťami „waterboardingu“, pálení, pripojení na elektródy, mučení hladom, smädom, neexistujúcou zdravotnou starostlivosťou, napádaní psami či bití dokiaľ sa ich kosti nepolámu. Dokiaľ nachádzajú na amerických vojenských základniach či na americkom teritóriu, sú vystavení senzorickej deprivácii a ďalším systematickým útokom na zmysly. Je na nich položená špeciálna pokrývka hlavy, ktorá im zabraňuje čokoľvek počuť, kapucňa aby nemohli čokoľvek vidieť, chirurgické rúšky, ktoré odstránia ich čuch, tenké rukavice, ktoré zneutralizujú ich cit. Alebo je na nich uplatnený „biely hluk“, či iný násilný hluk striedaný totálnym tichom v nepravidelných intervaloch. Je im bránené v spánku, či už za pomoci silných žiaroviek zapnutých dňom i nocou, či výsluchmi, ktoré môžu trvať aj 24 hodín po 48 dní vkuse. Prípadne sú nútení prejsť z extrémneho chladu do extrémneho tepla a vice versa. Žiadna z týchto uvedených techník nespôsobuje „deterioráciu telových funkcií“, ktoré by legitimizovali mučenie.
Tzvetan Todorov, The Fear of Barbarians
Tzvetan Todorov, The Fear of Barbarians
