Casa Pound je talianske politické hnutie, ktoré je pomenované po americkom básnikovi a sympatizantovi fašizmu, po Ezra Poundovi. Aj keď je nevyhnutne opisované ako „extrémistické“, „rasistické“ a „neofašistické“, hnutie, založené v roku 2003 je v skutočnosti o mnoho komplexnejšie a zaujímavejšie, najmä z perspektívy alternatívnej pravice. Zaujíma holistický a ľudový prístup k politike, sústrediac sa na kultúru, komunitu a rôznorodé aktivity pre svojich členov, ako aj na tradičnú pouličnú politiku. Toto je e-mailové interview s Gianluccom Ianonnem zo začiatku r.2011 ( Colin Lidell )
Casa Pound stále nie je veľmi známe v anglicky hovoriacich krajinách, ani tými, ktorí sú aktívni v pravicovej politike. Môžete predstaviť vaše hnutie našim čitateľom ? Koľko členov a akú podporu zo strany verejnosti máte ?
Takže, spájať Casa Pound s pravicou je trochu reštriktívne. Casa Pound Italia je politické hnutie organizované ako asociácia za sociálny vzostup. Začína napravo a prechádza naprieč celým politickým spektrom. Pravica a ľavica sú dva zastarané pohľady na politiky, potrebujeme zrodiť novú syntézu. CPI má vyše 4000 členov po celom Taliansku, no sympatie a podpora, ktorú si získavame dňom za dňom sú o mnoho väčšie... Vezmite si napríklad, Blocco Studentesco, naša študentská organizácia získala 11 000 hlasov v Ríme a v provincii v študentských voľbách.
Prosím, povedzte nám niečo o sebe a vašej minulosti.
Narodil som sa v auguste 1973 a začal som s politickým aktivizmom v 14tich vo Fronte della Gioventú (Front mládeže) v Acca Larenzia, jednom z mestských štvrtí Ríma. Odvtedy som nikdy neprestal byť súčasťou tohto sveta. Som novinárom od r.1999, pracoval som v televíziách a rádio staniciach a takisto som písal pre národné noviny o medzinárodných konfliktoch, literatúre, kine a hudbe.
Aká je hlavná politika a úlohy Casa Pound v krátkodobej a dlhodobej perspektíve ?
CPI pracuje na všetko čo sa týka života nášho národa: od športu k solidarite, kultúre a samozrejme politike. Ohľadom športu máme futbalové tímy a akadémiu, hráme hokej, rugby, parašutizmus, brazílske jiu-jitsu, potápanie, turistiku, speleológiu a horolezectvo. Pre solidaritu máme zdravotnícke tímy, organizujeme dobročinné zbierky pre Karenský ľud (etnická menšina v Mjanmarsku, pozn. redakcia) a poskytujeme pomoc sirotám a slobodným matkám. Telefónna linka „Dillo to Casa Pound“ ( „povedz to Casa Pound“ ) je aktívna 24 hodín denne 7 dní v týždni a poskytuje bezplatné rady o právnych a daňových otázkach. Na poli kultúry, pozývame autorov a organizujeme knižné prezentácie; máme umelecký klub, divadelnú školu, bezplatné gitarové, basgitarové a bubnové kurzy, vytvorili sme umelecký trend zvaný Turbodinamismo, máme vydavateľskú spoločnosť, tucty kníhkupectiev a web stránok. Politicky presadzujeme rôzne zákony ako Mutuo sociale (sociálna hypotéka), Tempo di essere Madri (čas byť matkou) či proti privatizácii vody a mnoho ďalších. Hovoriť o CPI nikdy nie je ľahké, pretože všetky tieto veci sú CASA POUND. Všetko toto predstavuje naše výzvy a projekty pre súčasnosť a pre milénium.
Máte nejaké výrazné prepojenie na skupiny či strany mimo Talianska ?
Nie.
Prvou vecou, ktorá uderí ľudí v anglicky hovoriacich krajinách je meno vašej skupiny, ktoré, samozrejme odkazuje na slávneho amerického básnika Ezru Pounda. Aké dôležité sú Poundove myšlienky pre vaše hnutie ? Prečo ste si zvolili jeho meno za názov vášho hnutia ?
Ezra Pound bol básnik, ekonóm a umelec, Ezra Pound bol revolucionár a fašista. Ezra Pound musel trpieť za svoje myšlienky, bol poslaný do väzenia na 10 rokov aby bol umlčaný. Vidíme Ezru Pounda ako slobodného muža, ktorý zaplatil za svoje idey, je symbolom „demokratických názorov“ víťazov.
Ezra Pound je tiež meno bežne spojované s antisemitizmom. Niektorí automaticky uvidia vyvolanie jeho mena ako davové volanie po antisemitizme. Mohli by ste potvrdiť postoj Casa Pound s ohľadom na Židov a Izrael ?
Spájať Ezru Pounda a antisemitizmus je absolútne mimo. To isté platí pre Casa Pound, nemá to žiadny zmysel. Je pravdou, že sme proti izraelskej politike voči Palestíncom, proti bombardovaniu civilistov a embargu na medzinárodnú pomoc. Povedať to ale neznamená byť antisemitom, znamená to analyzovať fakty.
Ste známi svojou anti-úžerníckou rétorikou. Najempatickejší ľudia sa stavajú proti neprimeranej úžere, ale ste proti všetkým druhom úžery ? Ak nie, kde končí jej konštruktívny vplyv a kde začína deštruktívny ?
Úžerníctvo je tá najhoršia vec. Je to hlava chobotnice. Je to to, čo iniciovalo vojny, ktoré začínajú okolo Stredozemného mora, ktoré generujú ilegálnu emigráciu a deštrukciu. Je to to, čo vytvára nezamestnanosť, dlhy. Je to to, čo ohrozuje budúcnosť našich detí, to čo ich robí slabé a pripravené na masaker.
Môj dojem z Casa Pound je, že je to veľmi ľudová organizácia, ktorá úspešne operuje v „aréne pouličnej politiky“ s pochodmi, sprievodmi a udalosťami, ktoré budujú identitu a komunitu viac než prostredníctvom konvenčných volieb. V anglofónnych krajinách sa pravicová pouličná politika ukázala ako dvojsečná zbraň, dovoľujúca médiám namaľovať veľmi negatívne obrazy o Národnom fronte v 1970tych rokoch a neskôr o BNP. Z tohto dôvodu sa BNP teraz vyhýba uliciam ako politickej aréne. Úspechy vašej skupiny ukazujú, že ulica je o mnoho prijateľnejšia politická aréna pre pravicu v Taliansku. Čo si o tom myslíte ? Aké odlišnosti toto umožňujú ?
Za prvé, Anglicko nikdy nebolo fašistickým štátom. Toto vytvára veľké kultúrne rozdiely. Takisto, ako som povedal predtým, CPI pracuje na tuctoch projektov rôznymi metódami: od konferencii k demonštráciám, distribúcii informácii, plagátom. Dôležitá vec je vytvoriť proti-informácie a obsadiť územie. Zásadné je vytvoriť sieť sympatizantov než sústrediť sa len na voľby. Vo voľbách, ak súperíte s masívne financovanými skupinami v jednou alebo dvoma zvolenými osobami, nemôžete zmeniť nič. Pre nás politika znamená komunitu. Preto vravíme, že ak vás nevidíme, tak tam nie ste. Preto sme v uliciach, na počítačoch, v kníhkupectvách, na univerzitách, v posilňovniach, na vrchoch hôr a v novinových stánkoch. Preto sme v kultúre, sociálnej práci a v športe. Je to konštantná práca.
Kvôli rozdielom medzi Britániou a Talianskom, myslíte si, že pre pravicu v Británii je lepšie vyhýbať sa pouličnej politike ? Aký je v tomto kontexte váš pohľad na English Defence League, skupinu, ktorá zjavne vidí ulica ako svoju arénu a fórum ?
Myslím si, že EDL ide cestou stretu civilizácii. Pre mňa a pre Casa Pound, toto vyvoláva istý druh nechute. Ak britskú pravicu predstavuje len toto, tak hovorme radšej o futbale, bude to lepšie.
